AKO SA BRÁNIŤ PROTI NEKALÝM PRAKTIKÁM NEBANKOVÝCH SUBJEKTOV A NÁSLEDNÝM EXEKÚCIÁM

Vážení spolubčania,

Na Slovensku dnes prebieha takmer milión exekučných konaní, pričom len v minulom roku bolo doručených na súdy takmer 500-tisíc nových návrhov na začatie exekúcie. Z nich významnú časť tvoria prípady nebankových inšitúcií a spotrebiteľov, ktorí s nimi uzatvorili úverové zmluvy alebo zmluvy o pôžičke s neprimeranými podmienkami… Pritom až takmer 40-tisíc dôchodcov je objektom takýchto exekúcii a mnohí ďalší sú obeťami rôznych nekalých praktík podomových predajcov a im podobných subjektov. Týmto ľuďom nemá kto pomáhať, prakticky sú odkázaní sami na seba, rodinných príslušníkov a v tom lepšom prípade na spotrebiteľské združenia či centrum právnej pomoci. Dôvodom je veľmi nízka finančná gramotnosť občanov Slovenska, strata zamestnania, nárast nákladov na domácnosť ako aj dôverčivosť veľkej časi seniorov. Dovoliť si dnes právne poradenstvo je pre prevažnú časť týchto občanov neraz veľkým luxusom.
Takáto situácia až existenčne ohrozuje túto skupinu občanov – dôchodcov, bežných spotrebiteľov, keďže sa nedokáže sama brániť voči niektorým praktikám nebankových subjektov, podomových predajcov a tiež exekútorov. A týmto ľuďom je nevyhnutné podať pomocnú ruku.
Práve preto som sa rozhodla vydať brožúrku s názvom 7 krokov na ochranu spotrebiteľa, ktorú práve držíte v rukách. Táto brožúrka je prvým krokom k posilneniu právneho povedomia občanov, aby sa mohli aktívnejšie brániť proti akýmkoľvek nekalým praktikám mnohých nebankových finančných subjektov, ktoré poskytujú pôžičky a úvery bežným občanom a tiež následným exekúciam, ktoré nie sú vždy oprávnené a v súlade so zákonom.
Chcem takto pomôcť spoluobčanom a poskytnúť im nádej, že aj pri zdanlivo zúfalých životných situáciách nikdy nič nie je stratené a brániť sa vždy oplatí. Nie vždy sa musíme stať obeťou nekalých praktík nemorálnych podnikateľov, ba až podvodníkov. Ak táto brožúrka len z časti splní svoj účel, pomôže čo i len jednému z vás, budem veľmi spokojná.


Na Slovensku v súčasnosti žije na okraji chudoby takmer 700-tisíc ľudí. Rastie nezamestnanosť a peniaze začínajú chýbať už aj v bežných domácnostiach. Spotrebitelia sú zo všetkých strán zavalení reklamou na výhodné pôžičky, úvermi na počkanie či ponukami peňazí ihneď na ruku.Okamžite, bez zabezpečenia, bez ručiteľa, iba na občiansky preukaz, stačí zavolať, poslať SMS a budete si môcť dovoliť nové auto, domáci spotrebič, prípadne pohodlne splatíte starý dlh…
Takáto ponuka je však často len začiatkom dlhého príbehu, ktorý sa nemusí vždy skončiť šťastne a k spokojnosti občana. Príbeh sa väčšinou začína v banke, kde sa záujemca dozvie, že nespĺňa prísne podmienky poskytnutia úveru. Zostáva mu potom len jediné, obrátiť sa na jeden z vyše dvesto na Slovensku pôsobiacich nebankových subjektov, ktoré sú s pravidla ochotné požičiavať za každých okolností, bez komplikovaných záruk. Háčikom sú úroky či poplatky za poskytnutie pôžičky – tie presahujú často krát aj 100% z požičanej sumy. A kameňom úrazu sú aj zložité zmluvy a formulácie, na ktorých pochopenie niekedy nestačí nielen bežný spotrebiteľ, ale s ktorých pochopením má niekedy problémy aj právnik. A k tomu protichodné záujmy veriteľa a dlžníka, kde dlžník nemá žiadnu možnosť vyjednať si primerané podmienky.
Platí staré známe – zober, alebo nechaj tak. Aj toto heslo by však malo byť vyvážené právami spotrebiteľa a povinnosťami poskytovateľa finančnej pôžičky. A to najmä povinnosťou odbornej starostlivosti a povinnosťou skúmania bonity žiadateľa o úver.
Pôžičkový boom sa prejavuje aj tak, že každý mesiac na trhu pribúdajú spoločnosti, ktoré ponúkajú, podľa ich vyjadrenia, tie najvýhodnejšie pôžičky, zľavy z úveru či výhodné splátky. Pôžičky a úvery obchodné spoločnosti ponúkajú nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, mimo bankovej licencie a žiadny problém nevidia v tom, že banka peniaze požičať nechce, prípadne je voči spotrebiteľovi už vedená exekúcia alebo je nezamestnaný.
Naopak, mnohé z nebankových spoločností aj za týchto okolností požičajú peniaze veľmi rady. Obľúbeným sa stal aj splátkový predaj – pri kúpe produktov podpíšete úverovú zmluvu a tovar je váš.
Veriteľ s obľubou ponúka aj revolvingový úver či úverovú kartu, ktorou môžete platiť ako platobnou bankomatovou kartou, akurát s tou výnimkou, že vždy platíte formou čerpania úveru, a idete teda do mínusu. Aj drobná suma pôžičky sa však môže podstatne preplatiť, ak zmluvu uzavriete na dlhšie časové obdobie a úrok podstatne prevyšuje obvyklý bankový úrok pri obdobnej pôžičke či úvere.
Nie je zriedkavé, že nerozumiete ani dohodnutým zmluvným klauzulám a keby ste si ich aj preštudovali, výrazy ako aval, ručiteľ, zmenka, kontokorent, debet a mnohé iné, vám nič nepovedia. O zmluvných podmienkach, o ktorých veriteľ ubezpečí, že sú štandardné na trhu, zvyčajne spotrebiteľ v čase bratia úveru veľmi neuvažuje, ani ho v danom čase netrápia.
Situácia sa však podstatne zmení v momente, ak sa omeškáte a začne sa proces vymáhania dlhu. Dá sa takýmto prípadom predchádzať? Ako sa brániť, keď sa dostanete do problémov, ktoré sa končia exekúciou? Ako si môže občan chrániť svoje spotrebiteľské práva, keď na druhej strane oproti nemu stojí nebankový subjekt so svojimi právnikmi a metódami, ktoré sú často krát viac, než len v rozpore s dobrými mravmi?
A známy výrok „neznalosť zákona neospravedlňuje“ v takýchto prípadoch prestáva platiť. V každom prípade platí: Brániť sa oplatí. Ale pomôcť musia štát aj politici.

Odpoveď znie:
Bohužiaľ áno, aj to je možné.
Najťažšie príbehy a osudy spotrebiteľov sa spájajú s finančnými službami – životným poistením, úverom alebo pôžičkou. Čiastočne je to aj z dôvodu nízkej finančnej gramotnosti obyvateľstva, ale bez viny nie je ani poskytovateľ spotrebiteľské ho úveru, ktorý pripravuje šablónovité všeobecné zmluvné podmienky a štandardné zmluvné formuláre.
Lýdia – invalidná dôchodkyňa spolu s manželom, ktorý prišiel o zamestnanie a dvoma maloletými deťmi boli z dôvodu potreby zabezpečenia dreva na zimu a z nedostatku finančných prostriedkov odkázaní na krátkodobý úver vo výške 1000 EUR od nebankovej spoločnosti. Obchodná zástupkyňa vypísala zmluvný formulár, úver nebol problém, nikoho nezaujímali príjmové a výdavkové pomery Lýdie a jej rodiny. Úver bol poskytnutý na 1 rok a pani Lýdia mala celkovo vrátiť 1.860 EUR. Neschopnosť splácať úver pri úroku 86 % ročne prišla pomerne rýchlo a už po troch mesiacoch od podpisu zmluvy bola Lýdia v omeškaní. V omeškaní, ktoré bolo ročne sankcionované až vo výške 91,25 % dlžnej sumy. Pri týchto číslach bolo jasné, že Lýdia úver splácať jednoducho nedokáže.
Nasledovalo ďalšie stretnutie s obchodnou zástupkyňou a nový úver. Úver na vyrovnanie skoršieho dlhu. Táto situácia sa v priebehu 3 rokov zopakovala 8-krát a na konci Lýdia dostala v poradí deviaty úver od nebankovej spoločnosti vo výške 3.300 EUR. Zo sumy úveru jej obchodná zástupkyňa vyplatila iba 100 EUR a zvyšná suma 3.200 EUR sa započítala na skoršie pohľadávky veriteľa. Za tohto stavu už Lýdia nebola schopná vôbec splatiť tak vysokú výšku úveru, pri rovnako vysokom úroku a sankciách z omeškania. Nastúpili advokátne bankovky, mediátor, rozhodcovský súd a na konci už len exekútor. Keď začala exekúcia, exekútor vymáhal už viac ako 6.000 EUR a popri exekúcii veriteľ podal aj trestné oznámenie pre úverový podvod. Exekúcia tak nebola jediným negatívnym následkom pre pani Lýdiu a jej rodinu. Po krátkom čase sa ozvala polícia, prokurátora na základe podanej obžaloby pre úverový podvod, pani Lýdia pod ťarchou okolností uzavrela dohodu o vine a treste.
A dôsledok pôvodne drobného spotrebiteľského úveru? Exekúcia na majetok rodiny a právoplatné odsúdenie za trestný čin s podmienkou, ktoré podstatne znížilo možnosť pani Lýdie zamestnať sa. Príklad kopíruje realitu spotrebiteľských úverov na Slovensku. Nebola to však len Lýdia, ktorá urobila chybu, nebanková spoločnosť sa dopustila hneď niekoľkých porušení zákona.
Lýdia aj tisíce ďalších spotrebiteľov majú za každých okolností šancu uspieť pri ochrane svojich spotrebiteľských práv, netreba za žiadnych okolností rezignovať na vlastnú obranu. Ani príbeh pani Lýdie nemusel skončiť tak, ako skončil.

Neprimerané podmienky, ktoré najčastejšie využívajú nebankovky

  • neprimerané sankcie (napríklad zmluvné pokuty, sankčné poplatky, úroky z omeškania – napríklad zmluvná pokuta 0,1 % denne, poplatok za správu rizikovej pohľadávky, ak sa spotrebiteľ omešká s platením splátky – 33 eur, úrok z omeškania 15 % ročne z omeškanej sumy, poplatok za každú upomienku 25 eur)
  • neprimerané poplatky, za ktoré spotrebiteľ nezískava nijaký hmatateľný prospech a tieto iba predražujú jeho úver či pôžičku (poplatok za spracovanie zmluvy, administratívny poplatok za zmenu zmluvných podmienok)
  • neprimerané pravidlá zo splatnenia celej pohľadávky – jednorázové mimoriadne zosplatnenia úveru
  • splnomocňovacia doložka, v rámci ktorej má spotrebiteľ splnomocniť tretiu osobu navrhnutú veriteľom, aby ho zastupovala pri zaťažovaní majetku spotrebiteľa
  • rozhodcovská doložka, ktorá spotrebiteľa núti, aby spory s veriteľom riešil pred rozhodcovským súdom vybraným veriteľom
  • dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná ako zmluvná klauzula v texte zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok
  • pravidlo voľby Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, kde sa prirodzene má použiť Občiansky zákonník

Praktiky, ktoré najčastejšie využívajú nebankovky

  • zmluvné podmienky predložené spotrebiteľovi drobným – ťažko čitateľným písmom
  • vyznačenie údajov, prípadne účelu v zmluve, ktoré spôsobujú, že spotrebiteľovi sa odníma spotrebiteľská ochrana (napríklad pri poskytnutí úveru starobnému dôchodcovi sa vyznačí, že účelom úveru je výkon povolania, v dôsledku čoho veriteľ sleduje cieľ, aby sa na uzavretý úverový vzťah nevzťahovala spotrebiteľská ochrana podľa zákona o spotrebiteľských úveroch).
  • zanedbanie posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý úver (zanedbanie posúdenia bonity spotrebiteľa)
  • uvedenie nesprávnej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, prípadne uvedenie spotrebiteľa do omylu v iných podstatných otázkach poskytnutia úveru a pôžičky
  • vyvolanie časovej tiesne pri podpisovaní zmluvy a nevysvetlenie podstatných otázok uzavretia zmluvného vzťahu
  • neprimerané vymáhanie dlhu, obťažovanie spotrebiteľa a zasahovanie do jeho súkromia
  • obchádzanie zmluvy o úvere uzavretím kúpnej zmluvy na dom, byt alebo inú nehnuteľnú vec vo vlastníctve spotrebiteľa pri súčasnej dohode, že po splatení požičanej sumy si nehnuteľnosť spotrebiteľ za odplatu kúpi od veriteľa naspäť.

Ako nebankovky používajú nekalé praktiky voči spotrebiteľom

Nekalé praktiky sa najčastejšie realizujú na úrovni obchodných zástupcov, ktorí sú niekedy aj v tomto smere jednotne inštruovaní a navyše realizujú aj vlastnú motiváciu na získaní provízie za počet uzavretých spotrebiteľských zmlúv. Nekalé praktiky niekedy sprevádzajú celý zmluvný cyklus a všetky jeho fázy – od uzavretia zmluvy, cez plnenie zmluvy až po zánik zmluvného vzťahu a prípadné vymáhanie pohľadávky. Osobitne závažnou nemorálnou praktikou je vymáhanie pohľadávky, keď má veriteľ vedomosť o tom, že od spotrebiteľa vymáha plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok – napríklad poskytnutý spotrebiteľský úver 1.000 eur je bezúročný a veriteľ napriek tomu od spotrebiteľa vymáha sumu 3.300 eur aj s úrokmi, robí tak sústavne, opakovane a v tisícoch prípadov. V poradí ďalšou nekalou obchodnou praktikou je predkladanie dohôd o uznaní dlhu spotrebiteľom na podpis v spojení s dohodou o splátkach.

Prípady z praxe

  • Spotrebiteľ si požičia 100 eur na jeden rok, po roku má vrátiť – 180 eur. Veriteľ však uvádza, že tretinu tvorí úrok a 2/3 poplatky spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Preto podľa neho nejde o úžerný úrok. Odplata tak tvorí 80%, ale spotrebiteľ sa radšej nebráni, veď úrok je podľa zmluvy necelých 30%. Správne sa však má posudzovať celá odplata so všetkými poplatkami a nie iba samotný úrok.
  • Spotrebiteľovi sa poskytne úver a v zmluve sa uvedie, že je to úver na výkon povolania, pričom spotrebiteľ je starobným dôchodcom. Tým, že veriteľ v zmluve uvedie účel úveru „povolanie“, nemala by sa spotrebiteľovi poskytnúť sprísnená právna ochrana ako pri spotrebiteľskom úvere, keďže formálne znejúci úver na povolanie nie je podľa zákona spotrebiteľským úverom.
  • Úver poskytne fyzická osoba, ktorá je spoločníkom alebo konateľom viacerých nebankových spoločností. Na účely úveru sa však tvári ako fyzická osoba, čím sa aj argumentuje a keďže nie je podnikateľom, nejde o spotrebiteľský právny vzťah – a teda nemala by sa dlžníkovi poskytnúť spotrebiteľská ochrana. Toto konanie však vykazuje znaky neoprávneného podnikania, pri ktorom ochrana podľa zákona spotrebiteľovi patrí.
  • Agresívna politika obchodných zástupcov veriteľov, ktorí sú inštruovaní, ako jednoduchých spotrebiteľov nalákať do úverových vzťahov – vypíšu za nich zmluvy, ponúkajú im ďalšie úvery (kvôli províziám), aj keď vedia, že nemohli splácať ani tie skôr poskytnuté a podobne – dochádza k reťazeniu úverov a preúverovaniu spotrebiteľov.
  • Podmieňovanie uzavretia jednej zmluvy inou zmluvou – napríklad úver dostane spotrebiteľ, iba ak uzavrie zmluvu o finančnom poradenstve alebo zmluvu o životnom poistení.
  • Spotrebiteľ sa omešká s platením splátky, veriteľ zverí vymáhanie vymáhačskej spoločnosti, ktorá vyvíja voči spotrebiteľovi nátlak neustálym kontaktovaním aj počas sviatkov a víkendov, vyhráža sa spotrebiteľovi, že jeho meno zverejní v miestnom rozhlase alebo miestnej tlači, prípadne sa vyhráža, že majetok spotrebiteľa sa predá v dražbe.
  • Spolu s úverom na nový elektrospotrebič je spotrebiteľovi v jednej zmluve poskytnutý aj revolvingový úver alebo platobná úverová karta, a to aj vtedy, ak spotrebiteľ úver nepožadoval alebo si nevyžiadal kartu – môže ísť tak až o nevyžiadanú službu a nekalú praktiku, ktorou sa u spotrebiteľa vyvoláva dojem a potreba ďalšieho úverovania.

  1. Návšteva zástupcu nebankovky 
    Zástupcovia nebankoviek často nekonajú v záujme spotrebiteľa – naopak, sú súčasťou procesu, ako spotrebiteľa primäť, aby podpísal pre neho nevýhodnú zmluvu. Častokrát už samotná atmosféra vyvolaná pred podpisom zmluvy má vyvolať dojem, že zmluvy sú v poriadku a netreba ich ani čítať, zbytočné sú aj otázky na zmluvné podmienky, výšku úrokov a podobne. Spotrebiteľ je ubezpečený, že zmluvy sú štandardné a všetci veritelia používajú rovnaké zmluvy. Opačný prípad je vyvolanie časovej tiesne pri podpise zmluvy, často spojené s priamym uvedením do omylu v podstatných náležitostiach a okolnostiach uzavretia spotrebiteľskej zmluvy.
  2. Spôsob vyplnenia zmluvy
    Vypĺňanie zmluvy má väčšinou zvláštny charakter, ktorý vedie k zmäteniu a zneisteniu spotrebiteľa. Nie je výnimočné, že zmluva sa uzaviera niekedy v aute, peniaze sa preberajú na chodbe notárskeho úradu po overení podpisu spotrebiteľa, pričom vždy platí to isté – zmluvu a jej konkrétne znenie spotrebiteľ ovplyvniť nemôže. Niektoré zmluvy sú dokonca budované na princípe, že návrh zmluvy robí spotrebiteľ a veriteľ zmluvu buď akceptuje alebo zašle iný návrh zmluvy – potom je otázne, kedy zmluva vlastne vznikne. Zmluvy sú často krát uzavierané na predajných akciách, v prevádzke veriteľa, celkovo je však trend regionalizácie a budovania siete obchodných zástupcov – niektorí veritelia dokonca svojich dlžníkov lákajú, aby si cestou obchodného zastúpenia prišli svoj dlh odrobiť. Obchodný zástupca však musí mať finančnú gramotnosť a musí poznať pravidlá finančného sprostredkovania. Nie je nezvyklé, že obchodní zástupcovia vypĺňajú zmluvu za spotrebiteľa, kde napríklad zaškrtne kolonku– účel zmluvy iný ako spotrebiteľský – a tým pádom automaticky vylučujuje dlžníka spod ochrany spotrebiteľských zákonov.
  3. Rozhodcovská doložka
    Spotrebiteľ často krát so zmluvou automaticky podpíše tzv. rozhodcovskú doložku, ktorá obchádza štátne súdy v prípade sporu s veriteľom a vo väčšine prípadov rozhodcovský súd vydáva automaticky súkromný exekučný titul – rozhodcovský rozsudok – podľa návrhu veriteľa. Využívanie rozhodcovských súdov je súčasťou praktík nebankových subjektov, pretože v prípade omeškania platieb umožňuje prakticky automaticky vydať exekučný titul. A to aj bez ohľadu na ďalšie okolnosti, ktoré by štátny súd v takýchto prípadoch skúmal. Vo veľa prípadoch, keď rozhodcovský súd rozhodol v neprospech spotrebiteľa a navrhla sa začať neoprávnená exekúcia, štátny súd exekúciu nepovolil alebo prebiehajúcu exekúciu zastavil. Spotrebiteľ si pritom všetkom neuvedomuje, že rozhodcovský súd nie je všeobecný súd a v podstate rozhodujú nie sudcovia, ale rozhodcovia vybraní súkromnou spoločnosťou, či priamo nebankovým subjektom, a teda rozhodcovský súd spravidla nekoná v prospech spotrebiteľa.
  4. Zmenka
    Obchodný zástupca prinúti spotrebiteľa k podpisu zmenky, čím spotrebiteľ „dobrovoľne“ poskytuje veriteľovi neprimeraný nástroj na vymáhanie dlhu. Najčastejšie je dojednávaná blankozmenka, ku ktorej vyplňovacie právo má veriteľ pri omeškaní alebo porušení inej zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Veriteľ častokrát do prázdnej zmenky vyplní značnú sumu, ktorej súčasťou sú neraz neprimerané plnenia v rozpore s dobrými mravmi (napr. sankcie, neoprávnené úroky).
  5. Záložné právo
    Obchodný zástupca prinúti spotrebiteľa k podpisu záložnej zmluvy a zriadenia záložného práva, napríklad na dom, a to aj v prípade, keď ide o malú pôžičku. Záložné právo zaťažuje vlastníctvo spotrebiteľa, pričom najčastejšie je založenie nehnuteľností na bývanie. Nie zriedkavo sa v praxi možno stretnúť aj s neprimeraným zabezpečením úveru – niekoľko sto eurový úver sa zabezpečuje zmenkou, dohodou o zrážkach zo mzdy, zmluvnými pokutami a záložným právom na nehnuteľnosť spotrebiteľa súčasne. V praxi je problematický najmä neprimeraný výkon záložného práva, keď sa napríklad pre pohľadávku 2.000 eur ide na dobrovoľnej dražbe predávať nehnuteľnosť spotrebiteľa v celkovej hodnote niekoľko desiatok tisíc eur. Takýto neprimeraný výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi a jeho dôsledky sú veľmi vážne a poškodzujúce, najmä ak sa vydražuje nehnuteľnosť vo vlastníctve spotrebiteľa, ktorá je jeho strechou nad hlavou.
  6. Podpis neprimeraných zmlúv a používanie nekalých praktík
    Zneužívanie finančnej tiesne spotrebiteľa je veľmi častým spôsobom, ako dosahujú obchodní zástupcovia podpísanie nevýhodnej zmluvy. Podpis zmlúv je mnohokrát sprevádzaný aj tiesňou spotrebiteľa – chýbajú financie na základné potreby rodiny a banka úver neposkytne. Preto sú spotrebitelia nútení siahnuť po nebankovej pôžičke a už pri podpise zmluvy sú v tiesni. Keď sa k tomu pridajú možné nekalé obchodné praktiky, nevysvetlenie zmluvy, neuvedenie pravdivých informácii zo strany veriteľa, neraz spotrebiteľ zistí, že uzavrel likvidačnú spotrebiteľskú zmluvu.
  7. Dôsledky, vytriezvenie, problémy, často až exekúcia
    Problémy častokrát prichádzajú už s jednou či dvoma nesplatenými splátkami, čo môže mať pre spotrebiteľa až likvidačný charakter. Dôsledky prichádzajú pomerne rýchlo – niekedy stačí, ak sa spotrebiteľ omešká s jednou splátkou – nastupujú sankcie, ktoré niekedy podstatne zvyšujú samotný dlh – pri omeškaní so splátkou vo výške 30 eur – zmluvná pokuta neraz činí 3 eurá na každých 20 dní omeškania, k tomu poplatok za zaslanie upomienky 15 eur za upomienku, pričom k tomu môžu pribudnúť aj ďalšie poplatky a náklady vymáhania pohľadávky. Pri omeškaní nastupuje neraz agresívne vymáhanie a uplatnenie návrhu na rozhodcovský súd, ktorý vybral veriteľ. Rozhodcovský súd nemá väčšinou problém priznať všetky nároky, ktoré uplatní veriteľ a vydaný rozhodcovský rozsudok sa stáva základom pre vyvolanie exekúcie. V exekúcii už podstatne narastú náklady (trovy exekúcie) a pri pôžičke 1.000 eur sa v exekúcii môže vymáhať 3.000 a viac eur.
Príklad predraženia pôžičky či úveru
Úver na jeden rok 1000 EUR
Celková odplata aj s poplatkami 86% ročne 860 EUR
Zmluvné sanckie za rok 91,25% (napríklad v prípade neplatenia 2 až 3 po sebe idúcich splátok) 912,5 EUR
Celková cena predraženia pri omeškaní spotrebiteľa 2772,5 EUR
Čo je ešte potrebné pripočítať k predraženému úveru
Súdne trovy rozhodcovského súdu 255 EUR
Exekučné trovy 20% odmena exekútora z vymoženej sumy, hotové výdavky a strata času exekútora, právne zastúpenie veriteľa v exekúcií

Pozrite si pozorne zmluvu, nenechajte sa odradiť malými písmenkami či nezrozumiteľnými formuláciami

Spotrebiteľ má právo žiadať, aby mu zmluva bola vysvetlená a objasnená, a to akákoľvek jej časť, ktorej nerozumie. Je povinnosťou veriteľa posúdiť, či a aký úver alebo pôžičku môže spotrebiteľovi poskytnúť s ohľadom na jeho schopnosť požičané prostriedky splácať. Skúmanie bonity je tak zákonnou povinnosťou veriteľa – poskytnutie úveru spotrebiteľovi, ktorý nemá peniaze na jeho splácanie a u ktorého už v čase podpisu zmluvy neboli predpoklady na poskytnutie úveru, je zodpovednosťou veriteľa, okrem prípadu, že by spotrebiteľ na účely posúdenia bonity veriteľovi poskytol úmyselne nepravdivé informácie o svojich príjmových pomeroch. Spotrebiteľovi možno odporúčať, aby sa poradil o konkrétnej pôžičke/ úvere, o ktorý má záujem so svojimi blízkymi, prípadne s právnikom. Stanovisko k povahe zmluvných podmienok mu môže poskytnúť aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Dávajte si pozor na podmienky v zmluve

Spotrebiteľ by sa mal zaujímať najmä o tieto zmluvné podmienky a podmienky poskytnutia úveru:

  • celková odplata – t.j. koľko v celkovom vyjadrení zaplatí za úver so všetkými poplatkami – celková odplata by nemala v žiadnom prípade prevýšiť dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby požadovanej bankami pri obdobných úveroch podľa miesta a času poskytnutia úveru
  • aké poplatky a v akej výške má spotrebiteľ platiť v súvislosti s úverovým vzťahom
  • aké sankcie, najmä zmluvné pokuty obsahuje zmluva pri porušení jednotlivých zmluvných povinností
  • aké bude zabezpečenie v súvislosti s poskytnutým úverom (dohoda o zrážkach zo mzdy, záložné právo, zmenka, uznanie dlhu)
  • kedy a z akých dôvodov hrozí jednorazové zosplatnenie celého úveru
  • ako sa budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú zo zmluvného vzťahu – obsahuje zmluva rozhodcovskú doložku
  • akým spôsobom a za akých podmienok možno úver predčasne splatiť a ukončiť zmluvný vzťah
  • v ktorých prípadoch môže veriteľ jednostranne zmeniť zmluvu a za akých podmienok v tomto prípade prislúcha spotrebiteľovi právo na jej predčasné ukončenie (napr. bezodplatná výpoveď zmluvy s určením primeraných splátok)

Prejdite do aktívnej obrany už pri prvých problémoch

Spotrebiteľ by sa mal v problémoch poradiť a komunikovať s veriteľom, je totiž aj v záujme veriteľa, aby mu dlžník plnil riadne a včas. Je možné dohodnúť si náhradný splátkový kalendár, odklad splátok, prípadne predčasné splatenie úveru výhodnejším úverom, ktorý môže veriteľ ponúknuť spotrebiteľovi. V súvislosti s obranou by mal spotrebiteľ pamätať na to, že zvýšená ochrana mu patrí pri spotrebiteľskom úvere, ktorý môže byť priamo zo zákona bezúročný a bez poplatkov a potom veriteľovi patrí výhradne iba istina, ktorú požičal spotrebiteľovi. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nastáva priamo zo zákona, ak veriteľ neuvedie v zmluve o spotrebiteľskom úvere niektoré dôležité obsahové náležitosti (napríklad ročnú percentuálnu mieru nákladov, počet a výšku splátok a podobne), ak je v zmluve v neprospech spotrebiteľa uvedená nižšia výška ročnej percentuálnej miery nákladov, ako je skutočná a v neposlednom rade, ak veriteľ hrubo poruší svoju povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa a poskytne úver spotrebiteľovi, ktorý nie je schopný tento splácať. Ak nie je možné dosiahnuť mimosúdnu ochranu práv spotrebiteľa, spotrebiteľ by nemal mať nijakú obavu ísť na súd a žiadať, aby mu ochranu poskytol sudca. Spotrebiteľ je oslobodený od akýchkoľvek súdnych poplatkov a súd musí spotrebiteľovi z úradnej povinnosti poskytnúť ochranu, napríklad už len tým, že neprizná plnenia z nemorálnych zmluvných podmienok, prihliadne na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a podobne. Spotrebiteľ, ak je žalovaný, môže okrem namietania nemorálnych zmluvných podmienok namietať napríklad aj premlčanie pohľadávky veriteľa a s takouto námietkou môže dosiahnuť celkovú ochranu pred povinnosťou zaplatiť dlh.

Ako postupovať, keď už príde exekútor

Dôležité je za žiadnych okolností nestratiť záujem o ochranu svojich práv, a to ani v štádiu exekúcie. Ak je voči spotrebiteľovi vykonávaná exekúcia, odporúča sa hneď po doručení upovedomenia o začatí exekúcie od súdneho exekútora podať námietky proti už začatej exekúcií. Ak uplynie lehota 14 dní na námietky, môže spotrebiteľ kedykoľvek počas exekúcie podať návrh na odklad a zastavenie exekúcie a žiadať, aby súd prebiehajúcu exekúciu zastavil. Ak už exekúcia začala, je možné žiadať, aby sám exekútor vec predložil exekučnému súdu, ak má pochybnosti o oprávnenosti súdnej exekúcie. Exekútor má tiež povinnosť prispieť k zastaveniu neoprávnenej exekúcie, keďže je zložkou súdnej moci. Spotrebitelia sa môžu s dôverou obrátiť na Ministerstvo spravodlivosti, kde je zriadená Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, prípadne sa môžu obrátiť aj na niektorú z kancelárii Centra právnej pomoci v regiónoch. Samozrejme existuje aj druhá cesta pomoci, a to je ochrana priamo zo strany súdu v rámci prebiehajúcej exekúcie. Ak súd počas exekúcie zistí, že táto je neoprávnená, musí exekúciu zastaviť, a to z úradnej povinnosti.


V poslednom čase sa u nás čo­raz viac objavujú problémy a ťažké životné situácie, do ktorých sa dostávajú bežní občania v súvis­losti s pôžičkami či úvermi od ne­bankových sub­jektov. Kto by mal týmto ľuďom pomôcť a ako? 
Áno, v poslednej dobe sa naozaj tieto problémy hromadia, len počet exekúcii v tomto roku narástol o 70-tisíc oproti minulému roku a značná časť sa týka práve neban­kových subjektov. Tieto problémy sú však veľmi zložité, a preto aj ich riešenie musí byť postupné. V každom prípade som presvedčená, že situácia je tak vážna, že aj štát a politici musia prevziať úlohu ochrancu ľudí pred nemorálnymi zmluvami a nekalými prakti­kami nebankových subjektov, s ktorými sa stretávame na trhu. A začíname tou naj­ohrozenejšou skupinou občanov, ktorými sú dôchodcovia. Práve nedávno sa nám podarilo presadiť zvýšenie nepostihnuteľ­nej časti dôchodkov v exekúcii tak, aby na ne nemohol siahnuť žiadny exekútor.
Ako možno pomôcť ľuďom postihnutým praktikami nebankových spoločností?
Základom je nerezignovať na svoju obranu, toto prízvukujem všetkým občanom, ktorí nám píšu. Priebežne vyhodnocujeme zmluvné podmienky a najrôznejšie praktiky poskytovateľov úverov a máme pripravené konkrétne opatre­nia na zlepšenie ochrany práv spot­rebiteľov pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Musí­me prevziať úlo­hu ochrancu ľudí a postaviť sa na stranu poškodených ob­čanov. Toto považujem za mimoriadne dôležité. Aj pre tento účel máme na našom ministerstve zriadenú Komisiu na posu­dzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, kde naši kvalifikovaní pracovní­ci pomáhajú postihnutým občanom.
Aké konkrétne opatrenia pripravuje Ministerstvo spravodlivosti na pomoc občanom – spotrebiteľom? 
Už dlhší čas pracujeme na programe 7 krokov na ochranu spotrebiteľa, ktorý komplexne zlepší ochranu práv občanov – spotrebiteľov či dôchodcov na Slovensku, či už v rovine legislatívy, vzdelávania, prevencie alebo konkrétnej právnej pomoci a ochrany. Za najdôležitejšie považujem v súčasnosti legislatívne zmeny. Na svete je už zmena nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdy alebo penzie, ktoré schválila vláda a ktoré priznáva väčšiu ochranu príjmu povinných – dôchodcov. Pripravujeme zákonné obmedzenie celkovej odplaty, ktorú bude možné požadovať od spotrebiteľov pri poskytovaní úveru a pôžičky, opätovne zavedieme definíciu občianskoprávnej úžery, zakážeme zmenky v spotrebiteľských zmluvách, obmedzíme súdne výkon záložného práva, keďže občania dennodenne na neprimerane vyvolaných dražbách prichádzajú o strechu nad hlavou. A obmedzíme aj činnosť rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch, ktoré sem vôbec nepatria. Toto sú najväčšie legislatívne priority pre lepšiu ochranu občanov, ale najmä dochodcov.

  1. Dobre si zvážiť, či a aký úver spotrebiteľ potrebuje, a to aj s ohľadom schopnosť úver splácať. Porovnať ponuky viacerých veriteľov.
  2. Vyžiadať si zmluvu na preštudovanie a poradiť sa blízkymi osobami alebo právnikom o zmluvných podmienkach a výhodnosti zmluvy. Súčasne od veriteľa žiadať, aby posúdil a poradil spotrebiteľovi, aký úver by bol pre neho výhodný. Pred podpisom zmluvy požiadať veriteľa o vysvetlenie tých častí zmluvy, ktorým spotrebiteľ nerozumie.
  3. Po podpise zmluvy, v prípade akýchkoľvek nejasnosti s predstihom písomne kontaktovať veriteľa, avizovať prípadné omeškanie a dočasnú neschopnosť splácať úver, žiadať o odklad splátok úveru a podobne. V prípade akýchkoľvek problémov s plnením záväzkov odporúčame spotrebiteľom vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc. Ak ide o spotrebiteľský úver alebo úver uzavretý prostriedkami komunikácie na diaľku, má spotrebiteľ aj zákonné právo na odstúpenie od zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy.
  4. Ak sú od spotrebiteľa vymáhané neprimerané plnenia, zvážiť podať návrh na súd a žiadať, aby súd určil neplatnosť zmluvy alebo jej niektorých zmluvných podmienok, prípadne, aby súd určil, že úver je bezúročný, bez poplatkov. Ak spotrebiteľ takýto úver preplatil, má voči veriteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
  5. Ak je spotrebiteľ žalovaný na súde a je mu doručený platobný rozkaz, je nevyhnutné, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia podal na súd odpor napríklad z dôvodu porušenia práv na ochranu spotrebiteľa a žiadal platobný rozkaz zrušiť. V samotnom súdnom konaní môže spotrebiteľ namietať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, namietať bezúročnosť úveru, premlčanie a žiadať súd o súdnu ochranu z úradnej povinnosti.
  6. Ak je spotrebiteľovi doručený rozhodcovský rozsudok, má spotrebiteľ právo v lehote 30 dní od jeho doručenia podať na súd podľa svojho bydliska žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a žiadať, aby bol rozsudok zrušený a rozhodcovská doložka vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súčasne v žalobe je potrebné žiadať odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
  7. Nikdy nerezignovať na vlastnú obranu – treba sa brániť, najmä ak sa vymáhaný nárok ukazuje ako neoprávnený a neprimeraný, a to aj v exekúcii – treba podať námietky proti exekúcii, prípadne návrh na zastavenie alebo odklad exekucie a žiadať, aby súd exekúciu zastavil.


Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(úprava neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a jej jednotlivých zmluvných podmienok, katalóg neprijateľných zmluvných podmienok, úprava režimu započítania pri plnení dlhu v splátkach, úprava možnosti jednorazového zosplatnenia úveru, úprava najvyššej prípustnej odplaty za pôžičku poskytovanú spotrebiteľovi, úprava uznania dlhu, úprava zákazu zabezpečovacieho prevodu práva k právam k nehnuteľnostiam, úprava dôvodov neplatnosti zmluvy, úprava splátok pri výpovedi zmluvy z dôvodu jednostrannej zmeny zmluvných podmienok, úprava maximálnej výšky sankcii pri omeškaní spotrebiteľa s plnením dlhu)
Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (úprava základných spotrebiteľských práv, úprava nekalých zákonom zakázaných obchodných praktík, úprava odbornej starostlivosti pri poskytovaní služieb, úprava predbežného opatrenia, ktoré môže nariadiť orgán dozoru v rámci preventívnej ochrany práv spotrebiteľov)
Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (komplexná úprava spotrebiteľského úveru, úprava informačných povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi, úprava zákonného práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úprava obsahových náležitostí zmluvy, úprava povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa, úprava bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, úprava registra veriteľov a ďalších pravidiel poskytovania spotrebiteľských úverov)
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (úprava informačných povinností predávajúceho voči spotrebiteľovi, úprava zákonného práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úprava nákladov pri odstúpení spotrebiteľa od zmluvy, úprava nevyžiadaných služieb)