Aké ďalšie zmluvné podmienky sa dojednávajú v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú nevýhodné pre spotrebiteľov? Na čo si treba dávať pozor?

Spotrebiteľov treba osobitne upozorniť na 3 podstatné veci:
Rozhodcovská doložka – spotrebiteľ mnohokrát so zmluvou automaticky podpíše tzv. rozhodcovskú doložku, ktorá obchádza štátne súdy v prípade sporu s veriteľom a vo väčšine prípadov rozhodcovský súd vydáva automaticky súkromný exekučný titul – rozhodcovský rozsudok – podľa návrhu veriteľa. Využívanie rozhodcovských súdov je súčasťou praktík nebankových subjektov, pretože v prípade omeškania platieb umožňuje prakticky automaticky vydať exekučný titul. A to aj bez ohľadu na ďalšie okolnosti, ktoré by štátny súd v takýchto prípadoch skúmal. V mnohých prípadoch, keď rozhodcovský súd rozhodol v neprospech spotrebiteľa a navrhol začať neoprávnenú exekúciu, štátny súd exekúciu nepovolil alebo prebiehajúcu exekúciu zastavil. Spotrebiteľ si pri tom všetkom neuvedomuje, že rozhodcovský súd nie je všeobecný súd a v podstate nerozhodujú  sudcovia, ale rozhodcovia vybraní súkromnou spoločnosťou, či priamo nebankovým subjektom, a teda rozhodcovský súd spravidla nekoná v prospech spotrebiteľa.
Zmenka – obchodný zástupca prinúti spotrebiteľa podpísať zmenku, čím spotrebiteľ dobrovoľne poskytuje veriteľovi neprimeraný nástroj na vymáhanie dlhu. Najčastejšie je dojednaná biankozmenka, ku ktorej má veriteľ vyplňovacie právo pri omeškaní alebo porušení inej zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Veriteľ mnohokrát do prázdnej zmenky vyplní značnú sumu, ktorej súčasťou sú neraz neprimerané plnenia v rozpore s dobrými mravmi (napr. sankcie, neoprávnené úroky).
Záložné právo – obchodný zástupca prinúti spotrebiteľa k podpisu záložného práva, napríklad na dom, a to aj v prípade, keď ide o malú pôžičku. Záložné právo zaťažuje vlastníctvo spotrebiteľa, pričom najčastejším prípadom je založenie nehnuteľnostií na bývanie. V praxi sa často stretávame aj s neprimeraným zabezpečením úveru – niekoľko sto eurový úver sa zabezpečuje zmenkou, dohodou o zrážkach zo mzdy, zmluvnými pokutami a záložným právom na nehnuteľnosť spotrebiteľa súčasne. V praxi je problematický najmä neprimeraný výkon záložného práva, keď sa napríklad pre pohľadávku 2.000 eur na dobrovoľnej dražbe predáva nehnuteľnosť spotrebiteľa v celkovej hodnote niekoľko desiatok tisíc eur. Takýto neprimeraný výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi a jeho dôsledky sú veľmi vážne a poškodzujúce, najmä ak sa vydražuje nehnuteľnosť vo vlastníctve spotrebiteľa, ktorá je jeho strechou nad hlavou.