Nebanková spoločnosť chcela dvakrát preplatiť úver, ale neuspela!

Podnet: Žiadosť o pomoc

V januári 2012 doručili Komisii list – žiadosť o pomoc od pani Evy zo Žiliny, ktorá sa dlhodobo zdržuje a pracuje v Rakúsku. Pani Eva podpísala v januári 2007 s nebankovou spoločnosťou úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 25 000 Sk (829,85 EUR). Za poskytnutie úveru mala pani Eva zaplatiť úroky vo výške 3 750 Sk (124,48 EUR) za celý dohodnutý čas splácania úveru a odplatu vo výške 11. 750 Sk (390,03 eur), čo spolu aj s poskytnutými finančnými prostriedkami predstavovalo za 18 mesiacov čiastku  40 500 Sk (1 344, 35 EUR). Pani Eva následne musela súhlasiť so zriadením inkasa zo svojho účtu v prospech nebankovej spoločnosti a musela jej podpísať aj prázdnu, tzv. blankozmenku. Z účtu pani Evy však boli inkasované viaceré svojvoľné splátky –  nebanková spoločnosť v rozpore so zmluvou o úvere strhávala splátky aj viackrát mesačne! Pani Eva nebankovej spoločnosti nakoniec uhradila celkom čiastku 58 500 Sk (1 941,84 EUR); napriek tomu sa jej ozvala spoločnosť so sídlom v USA, zastúpená advokátskou kanceláriou z Bratislavy, s požiadavkou uhradiť doručený zmenkový platobný rozkaz na dlžnú sumu 60 328 Sk (2 002, 52 EUR)!

Čo na to Komisia?

Komisia prijala podnet aj s potrebnými dokumentmi a zhodnotila všetky jeho súvislosti v kontexte s platným právnym poriadkom, ktorý sa týka ochrany práv občanov – spotrebiteľov. Najskôr si však overila všetky fakty, ich vzájomné súvislosti, aby následne mohla posúdiť zmluvné podmienky a ustáliť právne normy, ktoré je na prípad možné aplikovať. Zistila nasledujúce skutočnosti:
Pani Eve bola na podpis predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere na sumu 25 000 Sk s dĺžkou úveru 18 mesiacov. Celkovo mala pani Eva zaplatiť nebankovej spoločnosti 40 500 Sk.
Pani Eva však postupne zaplatila až sumu 58 500 Sk (1 941,84 EUR)! Nebanková spoločnosť si totiž voči pani Eve začala uplatňovať nielen nárok na úroky, ale v dôsledku omeškania aj nároky na enormne vysokú zmluvnú pokutu. Značné omeškanie pani Evy však spôsobila samotná nebanková spoločnosť, ktorá si až svojvoľne a niekedy veľmi nepravidelne uplatňovala právo inkasa z bankového účtu spotrebiteľky. Z konania veriteľa bolo možné takto usúdiť, že toto bolo úmyselné, účelové a v snahe čo najskôr uplatňovať nároky na neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a pripraviť tak spotrebiteľku o ďalšie finančné prostriedky.
Pani Evu medzitým odsúdil rozhodcovský súd v Nitre, a to na zaplatenie sumy 54 000 Sk       (1 792,47 EUR), ktorý neuznal nijaké námietky advokáta pani Evy a priznal všetko, čo si nebanková spoločnosť uplatnila. Nerešpektoval ani to, že pani Eva už aj tak preplatila úver kvôli neprimeraným a enormne vysokým pokutám za omeškanie. Pani Eva sa prirodzene voči tomuto rozsudku ohradila a sumu odmietla zaplatiť.
Ani to však nebolo všetko!  Príbuzní pani Evy zo Žiliny jej telefonovali, že domov jej prišla zásielka z Okresného súdu Bratislava V. Pani Eva zistila, že ide o zmenkový platobný rozkaz zaslaný súdom: nebanková spoločnosť ju nielenže predtým zažalovala na rozhodcovskom súde, ale následne ešte k tomu postúpila aj nároky z vystavenej blankozmenky na spoločnosť so sídlom v USA! Spoločnosť z USA, zastúpená bratislavskou advokátskou kanceláriou, nečakala a podala návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Reálne tak hrozilo, že pani Eva bude musieť už druhýkrát v poradí platiť sumu požičaného úveru s enormnými úrokmi!
V zmenkovom platobnom rozkaze bola uvedená suma 60 328 Sk (2 002,52 EUR), pričom  nebolo vôbec zrejmé, akým výpočtom dospel postupník (nový vlastník zmenky – spoločnosť so sídlom v USA) k tak vysokej sume, najmä keď takmer 2 000 EUR pani Eva už predtým zaplatila. Na vyplnenie blankozmenky nebola pani Eva nikdy upozornená a nikdy nebola vyzvaná, aby za zmenku zaplatila – až doručením Zmenkového platobného rozkazu, kde spoločnosť z USA požaduje aj zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia. Takéto konanie nemôže byť dobromyseľné a podľa názoru Komisie je priamo v rozpore s dobrými mravmi, s tým, že suma vyplnená na blankozmenke nemôže zodpovedať nijakému reálnemu dlhu pani Evy voči nebankovej spoločnosti.

Komisia: Konanie nebankovej spoločnosti a spoločnosti z USA je v rozpore s dobrými mravmi!

Komisia dospela k záveru, že konanie spoločnosti z USA nemôže byť dobromyseľné a podľa jej názoru je priamo v rozpore s dobými mravmi s tým, že suma vyplnená na blankozmenke nemôže zodpovedať nijakému reálnemu dlhu pani Evy voči nebankovej spoločnosti.
Podľa názoru Komisie aj v čase podpisu zmluvy o úvere možno považovať zmenku v spotrebiteľskom vzťahu za neprijateľnú podmienku.
Blankozmenka, ktorá bola vyplnená pôvodným veriteľom, vychádzala a zabezpečovala  záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v januári 2007. V prípade zmluvy, ktorá je kauzou a titulom na uplatnenie práva zo zmenky, ide nepochybne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa veriteľ snažil obísť práva na ochranu spotrebiteľa dojednaním režimu Obchodného zákonníka.  V čase uzatvorenia zmluvy platný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) bol totiž osobitnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade záväzku spotrebiteľky Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú, Obchodný zákonník ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zákon  v § 4 ods. 2, písm. g ustanovoval,  že  zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä – ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nie je, z čoho vyplýva, že pôvodný veriteľ nikdy nemal a ani nemá nárok požadovať od pani Evy úroky ani poplatky. Úver bol pritom takmer trojnásobne preplatený, čoho dôsledkom došlo aj k založeniu bezdôvodného obohatenia na strane pôvodného veriteľa. Niet teda platnej a splatnej pohľadávky, ktorú by mohol veriteľ alebo jeho právny nástupca uplatňovať zmenkou. Je to práve pani Eva, ktorá je oprávnená voči nebankovej spoločnosti titulom bezdôvodného obohatenia.
Pri spotrebiteľskom záväzku, z ktorého plynie titul vystavenia zmenky, neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti. Práve naopak, konajúci súd musí v záujme naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné ustanovenie čl. 6 ods. 1 Smernice Rady  93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich plynúcimi nebol vôbec viazaný. Tento pozitívny záväzok štátu vo vzťahu k európskemu právu vo svetle zásady lojality môže byť naplnený iba tak, že konajúci súd preskúma kauzu zmenky a zmluvný titul, podľa ktorého sa postupník (v tomto prípade spoločnosť z USA, ktorá zmenku nadobudla) plynúcich nárokov domáha. Je tak zrejmé, že pri tzv. spotrebiteľskej zmenke musí súd venovať žalovaným nárokom inú mieru kvalifikovanej pozornosti ako v prípade obchodnej zmenky. V opačnom prípade by konajúci súd porušil práva spotrebiteľa a záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. Uvedenú logiku potreby skúmania kauzy úkonu potvrdzuje aj ostatné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/11 Česká spořitelna (14.3.2013), kde súd na účely posúdenia nárokov zo zmenky musel preskúmať celý titul jej uplatnenia a povahu uplatňovaných nárokov.
Napriek vyššie uvedenému veriteľ vyplnil blankozmenku na sumu 60 328 Sk (2 002,52 EUR) čo je opäť takmer trojnásobok požičanej sumy.
V súvislosti s použitím zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu v spotrebiteľských zmluvách Komisia  zastáva názor, že podľa § 4 ods. 7 v aktuálnom období platného zákona,, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Teda úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Komisia preto vyjadrila názor, že v prípade, ak pani Eva úver takmer trojnásobne preplatila, vyplnením blankozmenky a požadovaním ďalšieho neodôvodneného plnenia si veriteľ nesplnil zákonnú povinnosť počínať si tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zákonná povinnosť pritom prirodzene zaťažuje aj právneho nástupcu veriteľa, a to bez ohľadu na to, či ide o štandardné postúpenie pohľadávky alebo indosáciu zmenky. Teda ani v tomto smere nemôže ísť o dobromyseľnosť veriteľa, ktorý mal a musel v čase postúpenia vedieť o zákonnej povinnosti zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa podľa zákona.
Podľa názoru Komisie išlo navyše o účelové postúpenie práv zo zmenky na zahraničnú spoločnosť, ktorá je pravdepodobne založená alebo spriaznená s nebankovou spoločnosťou a žaluje iba z dôvodu, aby boli nevymožiteľné trovy pre prípad úspechu pani Evy ako žalovanej.

Komisia odporúča postup

Komisia s uvedeným stanoviskom oboznámila pani Evu a upozornila ju na potrebu konať rýchlo, pretože voči zmenkovému platobnému rozkazu sa podľa zákona treba brániť v lehote 3 dní od jeho doručenia. Keďže pani Eva je dlhodobo v zahraničí, Komisia jej odporučila okamžite vyhľadať právne zastúpenie.
Pani Eva si zvolila advokáta z Bratislavy, ktorý si osvojil stanovisko Komisie a podal včas v mene svojej klientky námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Netrvalo dlho a zo súdu prišlo oznámenie, že žalobca – spoločnosť z USA stiahla návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu späť a žiada, aby súd konanie zastavil. Advokát pani Evy so zastavením konania súhlasil a žiadal priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Pani Eva tak na súde uspela a spoločnosť z USA vyšla nakrátko. Súd konanie uznesením zastavil a pani Eva sa ubránila pred tým, aby musela už v poradí druhýkrát zaplatiť dlžnú sumu za poskytnutý úver.

Komisia hodnotí a odporúča: Brániť sa, sa pani Eve oplatilo

V prípade zmenky Komisia spotrebiteľom v každom prípade odporúča, aby sa bránili a žiadali od súdu, aby ich zmenkový vzťah posúdil ako spotrebiteľský a ako spotrebiteľom im poskytol aj adekvátnu právnu ochranu, a to najmä pred nemorálnymi plneniami, ktoré sa od nich žiadajú (spotrebiteľ má právo, aby bol žalovaný pred súdom podľa svojho bydliska, má ďalej právo proti zmenke vzniesť všetky námietky, ktoré má v úverovom vzťahu – napríklad námietku na bezúročný úver a podobne). Aj z prípadu pani Evy vyplýva, že v momente, keď sa spotrebiteľ začne na súde proti zmenke brániť, spoločnosť, či už pôvodný veriteľ alebo napríklad postupník – spoločnosť spoza oceánu alebo z tzv. daňových rajov návrh proti spotrebiteľovi zo súdu sťahuje a žiada prebiehajúce konanie zastaviť. Spotrebiteľ je tak v súdnom konaní úspešný. Z tohto všetkého vyplýva už dobre známa spotrebiteľská zásada  –  brániť sa, sa vždy oplatí.
Pokiaľ ide o zmenku, Komisia spotrebiteľom odporúča, aby za žiadnych okolností nepristupovali na zmenku, a ak od nich bude veriteľ podpis zmenky vyžadovať, svedčí to aj o nedostatočnej miere jeho odbornej starostlivosti a neserióznom prístupe k právam spotrebiteľa.
Komisia upozorňuje spotrebiteľov aj na ďalšiu nebezpečnú prax, podľa ktorej sú voči spotrebiteľom viacnásobne uplatňované tie isté nároky – prvýkrát spotrebiteľa žaluje ten, kto úver poskytol, a s odstupom času si tie isté nároky si uplatňuje postupník (osoba, ktorá nároky odkúpila od pôvodného veriteľa). Preto treba byť obozretný a vždy sa brániť námietkou už skoršieho zaplatenia záväzku spotrebiteľa.
Chronologický popis prípadu

Uzavretie úverovej zmluvy  január 2007
Rozhodcovský rozsudok v prospech nebankovej spoločnosti máj 2008
Zmenkový platobný rozkaz z USA júl 2013
Spoločnosť z USA berie návrh na súd proti spotrebiteľke späť  september 2013

branit